Sú nádherné. Hlavne ak svieti slnko. Taký  les bublín je dúhová  nádhera. Bubliny sa vznášajú vo vzduchu. Poletujú raz hore inokedy dole. Závisí to od vetra, slnka, ale aj od toho kto tie bubliny vytvára. Stačí troška mydlovej vody a bubli-fuk. Tí šikovnejší nepotrebujú ani to. Tí ešte viac viac šikovní dokážu ich vytvoriť  obrovské. Aj také, do ktorých sa vmestí aj celý človek. Kedysi  som zazrel v TV aj správu, v ktorej sa spomínali majstrovstvá sveta v tvorbe bublín. Aj v rôznych zábavných programoch občas vidieť tvorcov bublín.

... a tak vidíme bubliny nádherné, veľké, malé, dúhové. Občas si myslím, že ani nič na tomto svete neexistuje. V práci, na ulici, v televízii, v obchode. Skratka všade. Za chvíľu celý svet bude jedna veľká bublina.

Len... . Bubliny praskajú. Často. Lepšie povedané vždy a skoro. Nevydržia dlho. A tak ako boli vytvorené skoro z ničoho aj nič po nich ostáva.