Niekedy príde taká chvíľa. Aj iná príde, ale o tých iných teraz nechcem rozprávať.

Takže niekedy príde taká chvíľa, že je ti dobre. Všetko zlé je zabudnuté a dobré sa tí víri v pamäti. V spomienkach vidíš iba úspešné chvíle. Tie neúspešné sú nepatrné malé, mizivé zanedbateľné. Ozaj iba niekedy prídu také chvíle. Tých druhých je viac, bývajú častejšie, ale tie pohodové, tie sa mi páčia. To si tak sadneš a rozjímaš. A všetky tie nepríjemnosti sú nič. Blaží ťa pocit dobre vykonanej práce, tešíš sa z úspechu svojho, či svojich blízkych... jednoducho je ti  dobre.

Ale na dobré sa rýchlo zvyka i zabúda. Nech! Však príde iná. A dozaista lepšia. 

... a prečo nebola taká aj včera? A prečo táto skončí?