Pamätáte ešte na rozprávky? Teraz mám na mysli tie, v ktorých záchranca išiel oslobodiť princeznu, ale nevedel ako. Postvy, ktoré to vedeli, mu to povedať nemohli, pretože po vypovedaní už to nebolo ono. Jednoducho princ na to musel prísť sám.

Ako dieťa som to nechápal. Prečo sa musí princ tápať? Prečo mu nemôžu ostatní povedať?

Už viem. Je veľa vecí, ktoré ak sú nevypovedané, predstavujú úplne iný rozmer ako vo vypovedanom stave:

• ak niekto urobí pre vás niečo iba preto, že to chce o sám o seba alebo ak to urobí pretože mu to prikážete
• ak sa dvaja ľúbia (platí aj pre nenávisť) a nepovedia si to alebo ak si to povedia
• ak na smrť chorý o tom nevie alebo ak mu to niekto povie
• ak  ...

To sú totálne rozdiely. Aj keď na skutkovej podstate sa nič nezmení, predsa sú to rozdielne stavy.

Čo myslite, zmení sa niečo vo vašom živote len preto, že ste si prečítali práve tento príspevok?