Dosť často som sa pri rôznych príležitostiach v poslednom období vyjadroval, že by som rád  už išiel na dôchodok. Keby sa tak stalo už teraz, mohol by som si ešte v celkom slušnej fyzickej forme užívať život. Robil by som všetko, čo ma baví. ...

Áno viem, tak normálne sa to nedá. Ešte dosť rokov musím pracovať aby som sa na ten zaslúžený odpočinok dostal. Lenže telo chradne   a kto vie, či o tých "pár" rokov ešte budem vládať si užívať života? Mám čakať?

Asi moje prianie bolo veeeeeľmi nástojčivé, pretože dostal som odpoveď. A nie od hocikoho, ale od samotného Pána Boha. Presnejšie povedané nebola to presne odpoveď, ale doplňujúca otázka. Spýtal sa ma: " Môže byť aj invalidný?"

Všetci, ktorí má poznáte určite viete akou formou som tu doplňujúcu otázku dostal a viete, že tentokrát si nevymýšľam. Tento príspevok je založený na skutočnej udalosti. 

Priznávam sa, že ta Jeho doplňujúca otázka ma zaskočila, ale v tom momente som vedel, že čo skutočne chcem. V momente som aj pochopil, že odpovedať mi ani netreba, pretože On veľmi dobre vedel, že v skutočnosti to s tým dôchodkom až tak vážne nemyslím a iba ja o tom neviem. Tá jeho doplňujúca otázka bola pre neho iba akousi rečníckou otázkou. Bol to iba zdvihnutý prst: "Daj pozor, čo chceš pretože sa ti to môže splniť."

Je tomu už štyri týždne, keď náš dialóg prebehol.  Už určite viem, že to čo som akože "chcel", že to bol iba výsledok mojej pochabosti a hlúposti.  Sú tomu už štyri týždne a ja mám stále na tele aj na duši dôsledky tej otázky. Na prvý pohľad, priatelia ktorí ma poznajú, asi ma ľutujú. Aspoň takto obyčajne v takých situáciách býva.  Ja osobne, keď sa na tým zamýšľam, ja sa teším, pretože je ešte niekto tam hore komu na mne záleží. Je niekto, a nie hocikto, kto so mnou strácal svoj drahocenný čas a porozprával sa so mnou aj keď sám dopredu vedel ako  ten dialóg dopadne. Je ešte niekto, kto mi chce pomôcť aj keď možno si nebol na istom, či jeho dobre mienenú otázku pochopím.Niekto "z boku" môže povedať, že dosť tvrdo mi tá otázka bola položená. My však vieme, že "mäkšiu" formu by som nepochopil.

Zvláštny to pocit, keď s určitosťou viete ako a prečo sa to stalo ...

P.S.: Predchádzajúce state som napísal nie preto, že som chcel, ale preto aby že som cítil, že predsa musím "odpovedať". Nie Jemu, ale všetkým vám, aby ste aj vy neboli taký pochabí ako ja. Cítim, že takto to malo byť a to čo som teraz napísal som mal aj napísať. 

Tak teda: "DOBRE SI ROZMYSLITE, ČO V SKUTOČNOSTI CHCETE, PRETOŽE SA VÁM TO MôŽE SPLNIŤ.

(... a predsa to "ô" nechám tak  :)  )