Iba tak, bez akéhokoľvek cieľa, som si posedával. Proste pohoda. Ani teplo ani chlad. Ani smädný ani hlad. Ozaj pohodka.

... a zrazu ako pichnutie ihlou.

Mravec. Malý. Menší než obyčajný. Určite nie väčší ako 2 mm. To on bol tou ihlou. Fakt neviem čím som ho vyprovokoval. 

Ja hora mäsa a on také nič. Nejaký zanedbateľný "grámik" , ale tá jeho verva s akou sa do mňa zahryzol... . Využíval svoje hryzadlá naplno. Chvíľu som sa na neho pozeral. Trhal ako besný bes. To jeho odhodlanie stálo za to. Určite pevne veril, že dosiahne svoje. Keď ja som prevažoval hmotnosťou on svoj hendikep vyrovnal svojou vierou. 

Tu jeho vieru by som veru chcel mať.

Nejaký dobrý spisovateľ by možno ešte napísal: " Keď sa konečne unavil, jene som ho striasol do trávy, pretože ta jeho viera bola neskutočná. Tá viera ma premohla."

Ale ja nie som spisovateľ a keďže to tak romanticky neskončilo radšej už končím.

P.S.: Nie neprežil.  Mravec neprežil. Nakoniec som sa po ňom zahnal a  on bohužiaľ skonal. Do dnes neviem, čo vlastne chcel. Neviem začo tak tuho bojoval. Nemám dojem, že by som mu nejako ublížil a on iba zápasil o svoj holý život. Za tú svoju obrovskú vieru by  si však zaslúžil dosiahnuť vytýčený cieľ.  

Keď o tom rozmýšľam... Nechcel on aby sa o ňom písalo na internete? Čí mal záujem o "Poryvy"?