Ponorka je taká vec, ktorá keď sa ponorí tak jej niet. Teda aspoň tí, ktorí ostanú na brehu si takto môžu myslieť. Tí, ktorí ostanú v ponorke, si myslia, že zmizol zvyšok sveta.  Ponorka je svet sám pre seba, izolovaný, bez kontaktov na iné svety.

Každý z nás má takú ponorku. Nie vždy totálnu, ale takú čiastkovú určite.  Keď je nám zle, tak sa s ňou ponoríme do hlbín svojho mora. Do takej ponorky preniknú iba dobré signály a to nám pomôže sa zrelaxovať. V takej ponorke sme si sami sebe pánmi. Nik nám už neublíži. V tej našej sú iba tí, ktorých tam pustíme. A keď je nám dobre, žiaden problém. Vynoríme sa na hladinu, vystúpime na palubu a celému svetu vykričíme. Ak nie sme si istý, tak  iba opatrne vytiahneme periskop, porozhliadneme sa a urobíme čo chceme. Také ponorky sú ozaj dobrá vec. 

Lenže ponorka môže byť aj nebezpečná.  V ponorke je málo vzduchu. Rýchlo sa vydýcha. Ak si to nevšimneme zaspíme na vždy. Vtedy na prebudenie potrebujeme niekoho z vonku. Niekoho, kto by riskoval a doniesol dýchacie prístroje, kto by sa s tou našou ponorkou vynoril, aby načerpal kyslík. Aj ponorke sa sladko spí a prebudení sú mrzutí. Hromžia na každého a tí v ponorke o to viac, že chceli byť sami a vidiac cudzieho, si vehementne bránia svoje plány. 

Ponorka je dobrá vec. Keď sa ponorí je z nej iný svet. Svet dobrý, čí zlý presne taký, akí sú v nej páni. V ponorke je dobré mať svoje vlastné zrkadlo, aby nám spoľahlivo ukázalo všetko, čo nás napadlo. 

... aaaaaaa, nechajte vyrobiť v tej svojej ponorke takú malú bezpečnostnú dierku, aby z nej vytieklo všetko zlé a aby mal kadiaľ prifučať kyslík, keď ho už niet. V tej dierke počas plavby držte stále prst, to aby sa neutopila ponorka tak celkom, a keď zaspíte, či sa nazlostíte, na prst zabudnete a hneď si spomeniete, že je čas sa vynoriť.

... lebo ponorka je taká vec, že keď sa v nej ponoríte, tak vás niet.