Už dlho na to myslím. Už dlho to chcem napísať, ale vždy, keď som blízko rozhodnutia, podľahnem. Veľmi mi záleží aby to u ostatných ľudí nevyznelo ako fráza. Veľmi som špekuloval ako na to.  Ani teraz nie som si istý. ..., ale teraz aj píšem. Zavrhol som všetky prešpekulované vety. Jednoducho napíšem taka ako to je a bude.

Istotne, každý z vás (či z nás) už prežil chvíle, kedy sa úprimne snažil a ostal nepochopený ba až zavrhnutý. A nepochybujem, že si ostal sklamaný. A ja. Na miesto uznania pravý opak. Čím úprimnejšie si chcel a čím viac síl si vynaložil, tým viac ťa bolelo. ... a určite ťa to bolí aj teraz, keď si na to po čase spomínaš. Je to normálne. Krivda ťa zasiahla priamo do srdca. A srdce zvykne bolieť v takých chvíľach. Niekedy zabudne a ostane bez následkov, niekedy stvrdne na kameň. Áno aj zabúdanie ma na tomto svete zmysel.

 Je to strašné, keď si obetoval to najdrahšie a zbytočne. Je to nepochopiteľné keď sa nenájde nikto u koho by si našiel aspoň pochopenie. Ozaj fest to bolí, keď sklamú "najbližší".

Trošku pomôže, keď vidíš, že nie si sám. Že aj inému sa stalo niečo podobné. Je to smutné, ale je to tak.

Bolesť iného pomáha mnohým prežiť. Čím je väčšia, tým sme radšej, že sa to netýka nás.

Neviem, ták rád by som chcel veriť, ale myslím, že ešte som k tomu nedospel. A myslím, že je na tomto svete len veľmi málo ľudí, ktorí ozaj veria, aj keď je veľa tých, ktorí to o sebe tvrdia. Keby som bol ja skutočne veriaci, tak tie moje malichernosti by som zľahka, v každej chvíli "utopil" v biede toho, ktorého bieda bola najväčšia akú poznám.

Či už to bol človek alebo boh, vieme o ňom, že nikdy nechcel nič zlé. Už tesne po jeho narodení, vyvraždili všetkých chlapcov v krajine do troch rokov. On prežil. Chodil po svete, pomáhal všade kde sa dalo aj nedalo, liečil chorých ba aj mŕtvych prebúdzal k životu a jeho vlastný ho prenasledovali. Mal aj hŕstku verných. Učil ich a oni ho radi poslúchali, ale jeden z nich ho za pár grošov zradil a ostatní zapreli. Hrôza. Pri toľkej krivde každému človeku musí byť dobre iba z toho, že jeho sa to netýka. Vlastní ho dali zabiť. Milší im bol zbojník, nad ním sa uľútostili len aby nemuseli oslobodiť jeho. Vlastný kríž musel  vyniesť na horu, ďalší zbojníci mu boli partneri pri jeho umieraní. S tŕňovou korunou na hlave, s octom v smädných ústach bol ukrižovaný... . A komu by to nestačilo, nech len si aspoň letmo prečíta dejepisné knihy. Koľko zlá sa páchalo v jeho mene aj po jeho smrti!

Kto z nás prežil väčšiu krivdu? Určite nik, aspoň o nikom neviem. Nie sú tie naše nespravodlivosti a krivdy pri týchto len nepatrné malichernosti. Moje určite áno. Vyzerá to tak, že len najväčší dobráci môžu zažiť najviac krivdy. Kto z nás tak pomáha ostatným?

Ešte stále nie som veriaci, ale stále chcel by som ním byť. Vždy keď by som si na to pomyslel, bolo by mi lepšie. Nie, nebolo by mi celkom dobre. To pri poznaní toľkých krívd sa ani nedá, ale lepšie by mi bolo. Som predsa len človek a bol by som rád, že ma to obišlo. 

Je mi smutno, že to tak bolo, ale je mi dobre, že si to (aspoň občas) uvedomujem. Je mi smutno, že sa mu to stalo, ale som rád, že mnohým ľuďom to pomohlo a ešte stále pomáha.

Asi to stálo za to. Neviem.

Napísal som týchto pár riadkov a v hlave sa mi hmýria ďalšie. No neviem, či to málo zmysel. Či pre vás to nebudú iba frázy. Pretože neviem, prečo bieda iných, nás dvíha z vlastnej biedy, a neviem ako to treba urobiť aby sme si vždy spomenuli na to, že existujú ešte ľudia, ktorí sú na tom horšie.

A neviem ešte mnohé iné veci, ktoré asi on vedel a preto tak bolo ako bolo. A stalo sa, čo sa malo stať a aj sa tak do budúcna ešte bude diať.