Dnes som zjedol svoje srdce. To som kanibal? Asi samokanibal, že? Ono na takúto zvrátenosť v slovenčine ani slovo niet!

Ani neviem ako a hlavne prečo sa to stalo.

Deň predtým k nám prišiel Deň Učiteľov  (tak som to chcel napísať ako to je - žiadna chyba). Chodí k nám každý rok, ale tento rok prišiel neskôr. Vraj chcel prísť 28.3. , ako zvyčajne, ale vraj v celom meste nenašiel reštiku, kde by sa slušne najedol a tak musel to odložiť. Neverím. Neverím. Neverím. Však keby to ozaj bolo takéto zlé, tak ho pohostím sám. Fakt neverím. To tí Bratislavčania ho zdržali. Nechceli ho k nám pustiť. Určite to tak bolo. Ten jeden obed by sa u nás určite našiel. Aký problém. Pizza je tiež dobrá a máme tu vlastnú donáškovú službu. 

... a ... hlavná vec, že bol. Meškal. Áno, ale môžem byť rád, že sa ku mne unúval. Bolo to až poobede, ale ktovie či si to vôbec zaslúžim.

K niektorým kolegom prišiel už od rána. A ... na čas. Teda toho dvadsaťôsmeho. Možno boli po celý rok dobrí, možno poslúchali. Nie tak ako ja. A možno ten ich ani nebol skutočný. Možno len ich bol len taký "skade ruka skade noha". Ten môj bol však určite pravý - ten z Bratislavy. (A čo keď až z Bruselu? To by sa tí kolegovia mohli skryť. Ale nie. Také šťastie nemám. :(  Ten by rozprával po bruselský a ja ... ) 

Áno môj bol pravý! Veď mi doniesol srdce. A také niečo hocikto nedokáže.

A nakoniec som rád, že neprišiel hneď v pondelok. V ten deň som sa zato dozvedel, že on si ma váži. ...áno, áno, ... aj to, že študenti určite nie, a že kto ešte, tak na to sme neprišli aj keď sme tuho premýšľali celú jednú dlhočiznú hodinu.    

Dnes je streda. Dva dni po očakávanom príchode Dňa Učiteľov, jeden deň po jeho skutočnom príchode, a ja som pred chvíľou zjedol svoje srdce.  ...a nie som kanibal, ani samokanibal, ani to na čo slovenčina slova nemá. To som napísal len preto aby ste sa ma báli. To srdce bolo síce moje, ale perníkové, a keďže ja som len taký zlý a neposlušný  učiteľ, tak som ho zjedol.To takí ako ja môžu. Nad takými každý mávne rukou.

P.S.: Toto bolo napísané na základe skutočných poryvov mojej mysle  a pozliepané dokopy nie preto, aby sa vám dobre čítalo (odpusťte, ale ja nie som zlý iba učiteľ, ja som už bez srdca, ...), ale preto aby som sa prí písaní dobre cítil. Aby som si sám dokázal, že ešte môžem..., ze ja som ešte ja.