Už nie sme vlci. Už sme psi.

Už máme (a aj chceme mať) svojich pánov a "motkáme" sa okolo ich zadku (prepáčte, ale ozaj je to skutočne tak :( ). Už nelovíme. A ak predsa, tak len navzájom medzi sebou aby sme na nás viac zvýšilo. Už len čakáme na ohryzené kostí od pánovho stola.  Áno, je ich požehnane. Nie sú také chutné ako keď sme lovili, ale zato je ich dosť a pravidelne. 

Už to nie je, čo bývavalo.  Žobreme pod stolmi. Ak nič nepríde čakáme ...  . Nič len čakáme, lebo nie sme vlci. 

:(