Keď lúky kvitnú vtedy je fajn. :)

Svieža zeleň a pestrá zmes ďalších farieb.

Aj keď vieme, že za chvíľu príde kosa, tá svieža zeleň a pestré farby to je ako droga. Ešte nie je tak teplo aby bolo horúco a ani muchy ešte nie sú také dotieravé ako v lete, ale tá svieža zeleň a pestré farby kvetov - kašľať na to čo bude. Teraz je fajn. Ľahnúť si do takej trávy ...

Keď sme, či boli, mladí,
kašlať na to čo bude.
Každý vraví príde kosa
a to pekné ubudne.

No tak vstanem,
no a čo?
 A že mokrý?
Však je ráno a tá rosa ...

Svieža zeleň, modrá obloha, slnko také akurát ...   

A čo na tom, že tá lúka je cudzia? Však aj tak nič nemám. Čo mi môžu. Preskočím plot a zas mám inú, zas mám svoju. Ešte krajšia tráva, nádhernejšie kvety a bez rosy.

Keď kvitnú lúky vtedy je ozaj fajn. Vtedy som ako nadrogovaný.

Až raz príde absťák :(  a tie muchy budú riadne potvory, ...

Tú trávu bude treba kosiť. 
Skoro ráno vstávať,
obúvať čižmy do tej rosy.

Nevyspatý a hladný
nadávať na tých mladých,
čo sa v tráve váľali,
tebe prácu pridali.

Nemáš inú možnosť.
Však je slnko také akurát, svieža zeleň, modrá obloha ... 

Teraz to musím, však sena treba. Pre kravy, pre vola, pre kone, zajace, ...  Až to s tebou zatrasie. Tooooľko práce.  

Čo sa vlastne zmenilo? Tá tráva je presne taká aká bola, kvety možno ešte krajšie, slnko na nerozoznanie. Čo sa vlastne zmenilo, že si do tej trávy už neľahneš? (To nie je o tráve, ani o slnku, ani o lúke - to je o Tebe, o mne.)