Vyznanie. Ale iba také malé ...
Pondelok, 28 Máj 2012 19:44

Kedysi, keď som bol ešte malý, túžil som po cukríku. Nemal som ho každý deň. Možno to bolo iba raz týždenne a možno ani nie. Jednoducho boli iné časy. Menej peňazí, menej cukríkov.

Neskôr, keď cukríky som mal už pravidelne, chcel som čokoládu. Tú som spočiatku dostával ozaj len sporadicky. Nie častejšie ako raz za mesiac.  Čokoláda bola drahšia. No ale prišli časy a ja som mal aj čokoládu kedy som chcel.

Potom som chcel vlastný bicykel.  ...  a dostal som ho. A chcel som aj auto. ... a mám ho.  Trošku to trvalo, ale keď človek chce ... .

... a mnohé veci som ešte chcel a mnohé veci aj už teraz mám. 

Teraz už by som chcel len svojich blízkych. Tých, čo mi v mojom detstve kupovali cukríky, čokoládu, ... . Tých, čo mi kúpili môj skutočne prvý bicykel. Už nechcem od nich nič. Ba naopak.  Už by som chcel tie cukríky kupovať ja im ...   

Viem. V tomto živote sa mi to už nesplní. Nepomôžu ani všetky cukríky tohto sveta. Ale čím viac som o tom presvedčený, tým viac to chcem. A zároveň viem, že aj to budem chcieť. ... a stále viac.

 

 Dožaduješ sa cukríka? Nedávajú ti ho tak často ako by si chcel? Buď rád, že máš od koho prosiť, pretože tá sladká chuť cukríka to nie je jemu vlastná. Tá sladká chuť v cukríku je kus z tých ľudí, čo ti ho s láskou dávajú. 

 

Včera 13.11.2024 : Stanislav
Dnes 14.11.2024 : Irma
Zajtra 15.11.2024 : Leopold
Pozajtra 16.11.2024 : Agnesa

Z kraja POD DUKOLU